Rosný bod (teplota rosného bodu)
Je to teplota vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie, pri ktorej vzniká kondenzácia vodnej pary. V určitom objemovom množstve zaberá vodná para a suchý vzduch rovnaký objem. Každý z týchto plynov má svoj dielčí parciálny tlak. Súčet týchto tlakov je celkový tlak vlhkého vzduchu. Teplota rosného bodu sa dosiahne vtedy, ak dosiahne parciálny tlak vodnej pary hodnotu tlaku nasýtených vodných pár.
Tepelné mosty
Na stavebných nehomogénnych konštrukciách, kde jednotlivé časti majú rôznu objemovú hmotnosť a mernú tepelnú vodivosť sa prejaví ustálený tepelný tok tým, že vnútorná povrchová teplota je nerovnomerne rozdelená. Tu vznikajú v konštrukcii bočné tepelné toky. V jednoduchej terminológii je tepelný most miesto, kde prúdi viac tepla oproti iným miestam konštrukcie. Tu dochádza ku kondenzácii vodných pár na vnútornom povrchu konštrukcií.
Difúzia vodnej pary
Podobne ako prechádza materiálom tepelný tok, prechádzajú ním aj vodné pary. Podobne ako pri toku tepla je potrebný teplotný spád, k toku vodných pár je potrebný spád tlakov vodných pár. Ak rozdelíme dve prostredia o rôznom parciálnom tlaku vodných pár pórovitou látkou, a ak sú póry tejto látky väčšie než stredná voľná dráha tepelného pohybu molekuly vodnej pary – vzniká difúzia vodných pár. Difundujúca vodná para sa pohybuje z miesta vyššieho tlaku smerom k nižšiemu tlaku.
Súčiniteľ difúzie vodnej pary [δ] (s)
Schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru difúziou. Udáva množstvo vodnej pary, ktoré difunduje za jednotku času kockou s hranou 1m medzi dvoma protiľahlými
stenami, medzi ktorými je rozdiel čiastočného tlaku vodnej pary 1Pa.
Faktor difúzneho odporu [μ] (-)
Vyjadruje relatívnu schopnosť materiálu prepúšťať vodnú paru. Udáva, koľkokrát je difúzny odpor danej látky väčší ako rovnako hrubá vrstva vzduchu pri rovnakej teplote. Pre vzduch je μ = 1.
Súčiniteľ prechodu tepla konštrukciou [U] (W.m-2.K-1)
Udáva celkovú výmenu tepla medzi prostrediami oddelenými od seba danou konštrukciou s tepelným odporom R. Je obrátenou hodnotou odporu konštrukcie pri prechode tepla.
Súčiniteľ tepelnej vodivosti [λ] (W.m-1.K-1)
Je schopnosť homogénneho izotropného materiálu viesť teplo. Táto schopnosť je charakterizovaná súčiniteľom tepelnej vodivosti [λ] (W.m-1.K-1), ako základným ukazovateľom tepelnoizolačných vlastností materiálov (látok). Súčiniteľ tepelnej vodivosti je ovplyvnený najmä objemovou hmotnosťou a vlhkosťou materiálu.
Tepelný odpor konštrukcie [R] (m2.K.W-1)
Veličina, ktorá určuje schopnosť stavebnej konštrukcie zabezpečovať tepelnú ochranu. Je tým väčší, čím väčšia je hrúbka konštrukcie (vrstvy) a čím nižší je súčiniteľ tepelnej vodivosti konštrukcie (vrstvy).