Vnútornú interiérovú pohodu voči vonkajším poveternostným podmienkam zabezpečujú v stavebných dielach izolácie. Ide predovšetkým o izolácie proti vode a vlhkosti, stratám tepla, proti hluku a otrasom.

Priemerná domácnosť spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie na zabezpečenie tepelnej pohody. Optimálna tepelná izolácia zníži úniky tepla cez obvodové konštrukcie a zároveň utesní budovu pred prenikaním vonkajšieho chladnejšieho vzduchu do interiéru. Tým sa výrazne znižuje spotreba energie na vykurovanie bez zníženia pohodlia.

Tepelné straty

Okrem samotnej kvality tepelnej izolácie budovy straty tepla ovplyvňujú aj ďalšie faktory:

  • veľkosť presklenej plochy budovy, tienenie okien a presklených plôch (izolačné okenice počas zimných nocí, horizontálne tienidlá počas slnečných letných dní, hlavne pri južnej a západnej fasáde)
  • klimatické pomery (vonkajšia teplota, rýchlosť a smer prevládajúcich vetrov)
  • spôsob odvetrania
  • tvar, výška a dispozičné riešenie objektu, orientácia objektu na svetové strany, tienenie budovy
  • zariadenie bytov (nábytok, záclony) a vlastné správanie sa užívateľov objektu

Dodatočným zateplením môžeme získať:

  • zvýšenie povrchovej teploty stien a tým zvýšenie tepelnej pohody,
  • zníženie spotreby energie na vykurovanie až o 30%,
  • odstránenie plesní v chladných kútoch,
  • odstránenie zatekania pri oknách, strešných plášťoch, obvod. múroch,
  • ochrana výstuže v stykoch pred koróziou pri betónových konštrukciách,
  • zvýšenie tepelnej stability budov voči kolísaniu vonkajšej teploty

Hlavné však je, že budeme kúriť šetrnejšie, predĺžime životnosť stavby a budeme bývať zdravšie.

Postup pri renovácii a výpočte budov by mal byť následovný:

  • výpočet a návrh tepelnej izolácie
  • stanovenie potreby tepla
  • dimenzovanie vykurovacieho systému

Hlavné zásady dodatočného zatepľovania

  • výpočet potrebnej hrúbky izolácie
  • zamedzenie kondenzácii vodnej pary na strane nosného muriva – zahŕňa výpočet rosného bodu, zabezpečenie odvetrania vodných pár a pod.
  • návrh zateplenia si nechajte vypracovať, alebo aspoň schváliť odborníkovi,
  • pokiaľ je to možné izolujte steny z vonkajšej strany, nie vnútornej,
  • izolujte všetky konštrukcie, ktorými dochádza k tepelným stratám (steny, stropy, podlahy),
  • zaistite optimálny vykurovací režim (regulácia, vhodný zdroj tepla z hľadiska výkonu a účinnosti)

Ak sa rozhodnete realizovať zateplenie sami, dbajte na tieto zásady

  • používajte systémové riešenia zatepľovacích systémov od jedného výrobcu,
  • je potrebné upraviť oplechovanie – parapety okien, atika, rímsy atď. – podľa predpokladanej hrúbky tepelnej izolácie,
  • prácu je vhodné vykonávať z lešenia, alebo závesnej lávky, najlepšie v spolupráci s odborníkom,
  • zatepľované plochy umyte vodou, odstránte nepevné časti starej omietky, plochu ošetrite vápenatocementovou maltou,
  • je nutné, aby bol podklad suchý, zbavený nečistôt dostatočne pevný a rovný,
  • zatepľovanie nerealizujte pri teplotách nižších ako +5°C,
  • je potrebné zamedziť priamemu pôsobeniu dažďa a silnému slnečnému žiareniu, aby nedošlo k nerovnomernému vysychaniu materiálu.

Zateplenie bytových domov

Najkomplexnejším riešením sa ukazuje kombinácia zateplenia obvodových konštrukcií s vyregulovaním vykurovacích systémov. Takmer všetky stupačky v panelových domoch na Slovensku majú dimenziu prívodného potrubia 5/4“ a spiatočného 3/4“, čo predstavuje takmer nulový hydraulický odpor. V stupačkách blízko pri zdroji tečú nadmerné prietoky, zatiaľ čo v koncových vetvách sú nedostatočné.

Len v 10% z doteraz posudzovaných problémových vykurovacích sústavách sa preukázalo, že príčinou problémov s cirkuláciou TÚV sú nánosy v potrubiach.

Možnosť merania prietoku na armatúrach je dôležitá pre objektívne rozúčtovanie nákladov na prípravu TÚV ako aj pri zisťovaní a odstraňovaní porúch vo vykurovacej sústave.

Zateplenie obvodovej konštrukcie sa odporúča realizovať z vonkajšej strany použitím kontaktného (celoplošné spojenie tepelnoizolačnej vrstvy a omietkových vrstiev – viac v časti zatepľovacie systémy) alebo odvetraného (odvetraná vzduchová medzera s minimálnou hrúbkou 20 mm medzi tepelnoizolačnou a povrchovou vrstvou – viac v časti zatepľovacie systémy) systému.

Netesnosť obalu domu

Netesnosti a medzery vedú k zvýšeným únikom tepla. Popri dobrej tepelnej izolácii je dobré mať aj optimálne utesnenie proti nárazom vetra. Okrem iného tak zabránite vzniku prievanu. Nedostatočne utesnená plocha stráca 2-3 x viac tepla ako kvalitne utesnená. Sprievodným javom netesností sú navyše škody spôsobené ochladzovaním vnútorných povrchov a vznik plesní. Rizikové sú najmä domy, ktorých steny pozostávajú z viacerých vrstiev a majú zložitú konštrukciu.

Najčastejšie miesta netesností na budovách

Strecha – pri obývaných podkroviach je potrebná fólia parozábrany z vnútornej strany. Je dôležité, aby bola dôkladne uložená (stupňovité drážky) a aby sa jej okraje zalepili. V opačnom prípade trhlinami a medzerami bude teplý vzduch unikať do okolia.

Kritické miesta v strešnej konštrukcii náročné na kvalitné utesnenie:

  • prechod medzi šikmou strechou a obvodovým múrom, prípadne nadmurovkou,
  • prechod medzi stropom a štítom,
  • osadenie strešných okien, okien podkrovia, antén ap.
  • viditeľné konštrukčné prvky, ktoré narušujú celistvosť izolácie (krokvy, trámy, latovania…),
  • väzba podkrovného schodišťa,
  • vetrací prieduch, komín.

Okná a dvere – netesnosti vznikajú najmä pri zle osadených krídlach okien a dverí. V týchto prípadoch postačí presné vycentrovanie alebo obnova kovania. Medzery sú často aj medzi okenným rámom resp. rámom dverí, podobločnicou a stenovou konštrukciou – tento priestor je potrebné vyplniť dodatočnou izoláciou (napr. izolačnou penou)

Obvodové steny – drevené konštrukcie stien treba z vonkajšej i vnútornej strany zatesniť proti nárazom vetra (fóliou, stavebným papierom ap.). Kritické miesta sú jednotlivé styky konštrukcií – najmä v oblasti styku steny a podlahy resp. stropu fólie často dostatočne utesnia.

Aj pri masívnych konštrukciách stien sa problémy s netesnosťou môžu vyskytnúť. Ak sa medzery dutých tehál nezatrú celoplošne maltouk, môže sa stať, že dutiny v celej budove budú navzájom poprepájané. Trhlinami vo vonkajšej omietke vzniká vzdušné prepojenie s exteriérom a elektroinštalačnými rozvodmi dochádza k nadmernému prúdeniu vzduchu.

Tepelný odpor

Tepelný odpor (R) vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcie. Je priamo závislý od hrúbky konštrukcie a ? (súčiniteľ tepelnej vodivosti – udáva výrobca).
Väčsiu hodnotu R dosiahneme zvýšením hrúbky konštrukcie, alebo voľbou jednotlivých materiálov konštrukcie s čo najnižšou hodnotou ?.

Tepelný odpor R vyjadruje odpor 1 m2 konštrukcie prestupu tepelnej energie pri rozdiele teplôt 1 K. Pri viacvrstvových konštrukciách sa jednotlivé tepelné odpory sčítavajú. Tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa vypočítava ako priemerná hodnota z jednotlivých tepelných odporov častí stavebnej konštrukcie vrátane tepelných mostov. Súčiniteľ tepelnej vodivosti ? vyjadruje vlastnosť materiálu viesť teplo. Je to hodnota energie vo W, ktorá prejde materiálom hrúbky 1 m pri rozdiele teplôt medzi povrchmi materiálu 1 K.

R = d / ? [m2.K.W-1]
d – hrúbka materiálu (m)
? – súčiniteľ tepelnej vodivosti materiálu, udáva ho výrobca (W.m-1.K-1)
U = 1/R

Celkový tepelný odpor stavebnej konštrukcie (stena, strop ap.) vypočítame ako súčet tepelných odporov jednotlivých vrstiev použitých materiálov:
napr. Tepelný odpor obvodovej steny z plnej pálenej tehly Rcelk.=Rtehla+Rtepel.izolácie+Romietka

Normovaný tepelný odpor R: novostavba rekonštrukcia
Šikmá strecha 5 3
Obvodová stena 3 2
Plochá strecha 5 3
Podlaha na teréne 1,5-2,3 1,0-1,5
Podlaha nad nevykurovaným priestorom 0,4-2,0 0,1-1,5
Podlaha pod nevykurovaným priestorom 0,4-2,0 0,1-1,0
Strop pod nevykurovaným priestorom 4,5 2,7
Stena oddelujúca priestory s rôznou teplotou 0,4-2,0 0,1-1,0
Podlaha oddelujúca priestory s rôznou teplotou Len akustická izolácia